Prvá zmienka o farnosti je z roku 1333, predpokladá sa, že musela existovať aj nejaká farská budova, o ktorej sa žiaľ, nezachovala žiadna zmienka. Pred rokom 1760 boal v obci stará drevená fara, ktorej rok vybudovania nie je známy. Farskú budovu z pevných materiálov začal stavať farár Jakub Moyses, pôsobil vo farnosi v orkoch 1760-1771. Pozostávala z dvoch domov, medzi ktorými bol dvor. Bola jediná v celej Cirošskej doline do roku 1782, kedy bola zriadená farnosť v Snine. Na farskom úrade boli matričné knihy vedené od roku 1727. Matriky od roku 1805 sa v súčasnosti nachádzajú v štátnom oblastnom archíve v Prešove.
Z bodov k vizitácii z roku 1816 sa dozvedáme, že na farskom úrade sa nachádzala farská knižnica. Časť tejto knižnice sa zachovala dodnes a obsahuje vzácne staré knihy písané v latinčine, nemčine a maďarčine. Knihy sú zoradené podľa čísel a nachádzajú sa vo farskom archíve.
K farnosti patrili filiálky Snina, Belá nad Cirochou, Modrá nad Cirochou, Kamenica nad Cirochou, Kamienka, Valaškovce a ďalšie - dovedna 37 obcí. Farnosť má v súčasnosti jednu filiálku – Modrú nad Cirochou. Od roku 1945 bol farárom Ján Tomko z Udavského – strýko kardinála Jozefa Tomku.
Pochovávalo sa na cintoríne, ktorí sa nachádzal za obcou, dnes je súčasťou obce v dôsledku rodinnej výstavby domov. Na tomto cintoríne dal v roku 1847 František Pupinszky postaviť kamenný kríž. V roku 1874 upravili podstavec a starý kamenný kríž vymenili za nový železný. V takejto podobe sa zachoval dodnes. Neskôr sa začalo pochovávať na dvoch novších cintorínoch, ktoré sú dnes tiež súčasťou obce. Na severovýchodnej ceste smerom na Sninu bol niekedy aj židovský cintorín, ktorý už dnes neexistuje.
V obci sú dva kostoly – starý a nový. Rok stavby starého farského kostola svätej Anny nie je známy, Mohol byť postavený niekedy po tatárskom pustošení, nebol stavaný naraz, ako na to poukazujú rôzne stavebné štýly. V súpise pamiatok na Slovensku sa uvádza ako gotický kostol postavený v polovici 15. storočia, čomu nasvedčuje pôvodná gotická svätyňa. Je pozdĺžny, jednoloďový, s pristavanou sakristiou a prestavanou vežou. Presbytérium je zakončené polygonálnym uzáverom a nachádza sa v ňom pôvodná gotická klenba s jedným poľom krížovej rebrovej klenby s jednoduchým svorníkom. Na svorníku sa nachádza štít, z ktorého plasticky vystupuje dvojkríž bez trojvršia. Používal sa v tejto forme ako tzv. panovnícky erb uhorských kráľov. Presbytérium je zvonka podopreté dvojstupňovými opornými piliermi. Chór z pevného materiálu postavený v roku 1810 nesie prvky barokového štýlu. Je na ňom umiestnený organ, ktorý vyrobila Cisársko-kráľovská dvorná organová továreň bratov Riegerovcov v Budapešti.
Kostol bol kedysi zasvätený úcte Najsvätejšieho tela Kristovho. Nachádzali sa v ňom tri oltáre, ktoré boli vyrezávané z dreva. V južnej častí svätyne sa nachádza podzemná krypta, ktorá pravdepodobne slúžila ako rodinná krypta patrónov kostola. Vchod do krypty bol zvnútra kostola a je už približne 200 rokov zamurovaný. Vo svätyni kostola sa nachádzala aj kazateľnica vyrobená z dreva. V polovici tohto storočia pri oprave kostola praskla a bola odstránená. Kostol bol dlhé roky bez veže. Do roku 1838 bola veža iba drevená. Súčasná veža sa začala stavať v roku 1838 a stavali ju 36 rokov – do roku 1874. Vo veži sa dnes nachádzajú tri zvony. Je chránenou kultúrnou pamiatkou. V súčasnosti sa využíva ako dom nádeje (dom smútku).
Nový kostol Svätého Joachima a svätej Anny bol postavený podľa projektu Ing. Arch. Alberta Rybarčáka z Prešova. Začal sa stavať 24. mája 1991 a výstavba bola ukončená aj s úpravou okolia v júli 1993. Moderný Boží chrám posvätil dňa 25. júla 1993 kard. Jozef Tomko z Ríma. Posviacky sa tiež zúčastnil košický biskup Mons. Alojz Tkáč, ako aj pomocný biskup Mons. Bernard Bober, ďalej biskup Hans Reinhard Koch z Nemecka, dekan Stanislav Stolárik. Skoro všetky práce vykonali veriaci obce zdarma a svojpomocne. Je rímskokatolícky, trojloďový. V interiéri sa nachádza kovový kríž s umučením, moderná krížová cesta - maľba, drevené lavice.
Oltárny stôl, ambón a bohostánok sú zo žuly, dvere na bohostánku sú bronzové. Organ je moderný elektrický - Concerto - GEM. Nad vstupom do chrámu zo sakristie sa nachádza súsošie svätého Joachima a svätej Anny, ktorí sa podľa legendy stretajú pod bránou mesta. Vedľa altánku, kolmo na stenu trojhrannej bočnej lode, sa nachádza nerezový kríž vysoký 10 m. V čelnej časti chrámu je zvonica s tromi zvonmi poháňanými elektricky, ktoré dali odliať veriaci obce. Veľký zvon má priemer 65 cm a volá sa svätý Joachim. Stredný – 56 cm – svätá Anna. Malý – 47,5 cm – Panna Mária.. Boli odliate zvonárskou dielňou Márie Tomáškovej-Dytrychovej v meste Brodek u Přerova v roku 1992. Zvonenie je automatické s programovateľným riadením.Nový chrám je do priestoru začlenený tak, aby nekonkuroval postaveniu starého kostola, ktorý je vysokou vežou miestnou a krajinárskou dominantou.